FARAÓNSKY CHRT

Pôvod: Vyobrazenia podobných psov sa našli už v hrobkách staroegyptských faraónov. Kostrové nálezy svedčia o tom, že predkovia faraónskeho chrta už v časoch 2 000 rokov pred naším letopočtom obývali celú oblasť Stredozemného mora. Paradoxom je, že ozajstné plemeno sa ustálilo až v šesťdesiatych rokoch tohto storočia z chrtov žijúcich na Malte

Popis: Stredne veľký chrtovitý pes, ušľachtilý a elegantný. Hlava klinovitého tvaru. Lebečná dutina dlhá a suchá, ňucháčová partia o čosi dlhšia. Nos mäsovej farby. Oválne oči jantárovej farby. Uši veľké a jemné, pri vzrušení vzpriamené. Telo mierne obdĺžnikové. Rovný chrbát, zadok sa smerom ku chvostu mierne zvažuje. Dobre klenuté rebrá, mierne vtiahnuté brucho. Chvost stredne nasadený, smerom ku koncu sa zužuje. Pri pokoji spustený siaha až po priehlavkový k(b, pri pohybe sa nesie vo výške a je tiež mierne zakrútený. Srsť hustá, krátka a lesklá. Farba: Tuho trieslová s bielymi frakmi.

Charakteristika: Rýchly, pohyblivý a pozorný pes. Ako všetky chrty je k cudzím Pudom nevšímavý, v kruhu rodiny vie byť veľmi milý. Osobitnosťou plemena je pozoruhodná škála hlasových prejavov

Využitie: Pôvodne poľovný pes, ktorý na rozdiel od väčšiny chrtov nepoužíval pri poľovaní iba zrak, ale v rovnakej miere aj čuch a sluch. Dnes exkluzívne spoločenské plemeno.

Zvláštne nároky: Potrebuje veľa pohybu, čo pri jeho poľovnej vášni nie je vždy ľahko dosiahnuť, a citlivú výchovu.

Írsky seter

Originálny názov plemena : Irish Red Setter

Krajina pôvodu : Írsko

Doba vzniku : 18.storočie

Pôvodné využitie : Poľovný pes, prinášač, stavač

Dnešné využitie : Spoločník

Priemerná dĺžka života : 12-13rokov

Hmotnosť : 27-32 kg

Výška : 64 – 69 cm

História
Írsky seter získal svoj názov od Ulsterského írskeho klubu priaznivcov setrov v roku 1876. V Írsku ho už predtým poznali pod názvom modder rhu čo v preklade znamená červený pes. A preto sa toto plemeno nazýva aj červený seter. Španielskeho stavača, ktorý za hranicami Španielska nebol až taký známy priviezli do Írska. Tu bolo plemeno vyšľachtené a na jeho pôvode sa pravdepodobne zúčastnili írske vodné španiely, gordonsetry a špringeršpaniely. Írsky seter, bol pôvodne pes čiernobiely s kratšími nohami no v 19. storočí po intenzívnom selektívnom chovateľskom úsilí vyšľachtili krásneho, lesklého gaštanovočerveného setra.

Srsť a farba srsti
Srsť írskeho setra je kratšia a tvrdšia ako má anglický seter, priliehavú, hladkú, neskučeravenú, nezvlnenú. Srsť je strednej dĺžky, no na bruchu, chvoste, a na chrbte nôh má bohaté, huňaté osrstenie. Hodvábna srsť je dlhá, v zime s hustejšou podsadou. Zafarbenie

Vzťah k deťom
Pokiaľ je pes dobre vychovávaný nemá s deťmi žiadne zlé skúsenosti. Deťom je však dobré vysvetliť, že pes je živá bytosť, ktorá má svoje potreby a je nutné naučiť ich správnemu prístupu k nemu. Rovnako je nutné naučiť psa ako sa má k deťom chovať. Keďže je veľmi aktívny nadchnú ho všetky hry

Starostlivosť
Srsť tohto psa vyžaduje pravidelné denné česanie. Je vhodné použiť hrebeň s prírodnými štetinami. Každodenné česanie je vhodné k odstráneniu uvoľnenej srsti, ku stimulácii prirodzeného premasťovania a k odstraňovaniu prachu a lupín. Pri kúpaní používajte kvalitný šampón určený pre psy, nikdy nepoužívajte prostriedky na umývanie vlasov. Uši psa udržujte čisté, pazúriky krátke.

Zvody mladých
Tento atraktívny, temperamentný pes vám bude iste dobrým spoločníkom ak ste sa mu schopný dostatočne venovať .A ak mu zabezpečíte všetky jeho potreby a nestane sa vám a vášmu okoliu príťažou, stane sa vám, po celý svoj život vynikajúcim ochrancom a priateľom.

Popis: Stredne veľký, pevne stavaný kompaktný pes s kučeravou srstou. Hlava s vysoko klenutou a pomerne širokou lebkou, dlhším mocným ňucháčom. Na vrchole hlavy štica dlhých vlnitých chlpov. Oči malé, tmavojantárové alebo orieškové, s inteligentným výrazom. Uši veľmi dlhé, nízko nasadené, priliehajú k tvári. Telo s primerane veľkým, sudovitým hrudníkom, rovným chrbtom a krátkym zadkom. Nohy pevne viazané, dlhšie, hrubé. Chvost krátky a rovný, pri koreni široký, postupne sa zužujúci do tenkého Srsť vytvára husté, prirodzene mastné prstence. Krátka srsť v tvári, na hrdle .

Charakteristika: Jeho priaznivci o ňom tvrdia, že je učenlivý ako pudel, čuchom sa vyrovná setrom a nájsť zver vie ako kokeršpaniel. Má nezvyčajnú chuť do práce, je neúnavný a vytrvalý. Doma je veselý, neagresívny a s výcvikom nie sú problémy.

Zvláštne nároky: Žiada si veľa pohybu. Ak si má srsť zachovať typickú štruktúru, potrebuje častý kúpeľ vonku.

Využitie: Poľovný pes, špecialista na vodné práce, ale univerzálne použiteľný, často dokonca aj ostrý. Zábavný spoločník pre aktívnych rudí.

Výskyt: Patrí medzi vzácne plemená, u nás sa nevyskytuje.

 Labradorský retríver

Krajina pôvodu	Spojené kráľovstvo
FCI kód	8.1.122
Štandardy	FCI
Výška	54-56 cm (suky) 56-57 cm (psy)
Hmotnosť	25-34 kg
Pôvodné určenie	poľovný pes
Terajšie určenie	spoločník, služobný pes, canisterapeutický pes, vodiaci pes, poľovný pes
Názov v krajine pôvodu	Labrador Retriever
Synonymá	labrador, labroš

Historia

Začiatkom 19. storočia sa z Kanady a pobrežia Newfoundlandu dostal St. John´s Water Dog do Anglicka, kde z nich vojvoda Earl z Malmesbury (1778-1841) vyšľachtil plemeno vhodné na poľovné účely. K pôvodnému plemenu prišľachtil pointre.

Oficiálne bolo plemeno uznané v roku 1903. O 13 rokov neskôr bol založený prvý klub labradorov, ktorý vypracoval aj prvý štandard. Vďaka úspechom labradorov na výstavách si toto plemeno rýchlo našlo svojich priaznivcov. V 30. rokoch 19. storočia sa vyvinuli dve línie - pracovná a výstavná. Pracovná línia sa vyznačuje ľahšou stavbou tela, zatiaľ čo psy z výstavnej línie sú mohutnejšie.

Prvý uznaný žltý labrador bol Ben of Hyde, ktorý sa narodil v roku 1899 v chovateľskej stanici majora Charlesa Radclyffa. Čokoládové labradory boli uznané až v roku 1964 vďaka odchovom v chovateľskej stanici Cookridge Tango

Názov

Labrador dostal svoje pomenovanie podľa polostrova, na ktorom bol podľa tradície vyšľachtený.

I keď dnešný labrador loví už len loptičky a prináša skôr papuče, jeho predkovia boli výkonné lovecké psy, ktoré boli nasadzované na vyhľadanie zveri a prinášanie bažantov, kačíc a inej operenej zveri. Labrador sa vďaka tejto jeho schopnosti radí medzi retrívre, čomu vďačí aj za druhú časť svojho pomenovania (retrieve - po anglicky donášať).

Pomenovanie labradorský retríver sa používa už od roku 18

Vzhľad

Labradorský retríver je dobre stavaný, aktívny pes so širokou lebkou, hlbokým hrudníkom a širokou, silnou zadnou časťou tela. Má ostro rezanú, širokú lebku s dobre definovaným stopom a širokým nosom. Hnedé oči majú tvar listu, vyjadrujú inteligenciu a dobrú náladu. Nemá veľké ani ťažké uši. Nosí ich posadené viac dozadu, zvesené, priliehajúce k hlave. Má mohutný krk. Zadok má na úrovni hornej línie tela. Stredne dlhý, silný chvost je dobre osrstený krátkou, hustou srsťou, ktorá mu dodáva guľatý vzhľad. Nemal by byť pretočený na chrbát. Hruď má dostatočne širokú a hlbokú. Horné aj dolné končatiny majú byť dostatočne vyvinuté, mohutné. Pohyb je voľný. Krátka a hustá srsť môže byť čiernej, čokoládovej alebo krémovej farby.

LÍŠČÍ PES

Pôvod: Od stredoveku si anglická šľachta držala obrovské svorky veľkých trojfarebných psov, používaných pri štvaniciach na líšky. Hoci sa líščie psy v takmer čistej podobe chovajú nezvyčajne dlho - písomné záznamy o ich chove sa vedú vyše 200 rokov - ich chovatelia dôsledne dbali a do dnešných čias dbajú na ich poľovné uplatnenie vo svorkách a nedovoľujú, aby sa z nich stali výstavné alebo spoločenské psy. Preto sa s nimi v Európe okrem Anglicka prakticky nestretneme.

Popis: Väčší, masívne stavaný pes harmonickej telesnej stavby, pripomínajúci veľkého bígla. Hlava úmerná voči telu, s guľatou lebkou a s mierne prevísajúcimi pyskami. Oči ďaleko od seba. Uši nie veľmi dlhé, nízko zavesené. Krk dlhý, svalnatý. Telo so širokým, dlhším a rovným chrbtom a s dobre klenutým hrudníkom. Nohy dlhšie, celkom rovné, s hrubými kosťami a s mohutným svalstvom. Chvost dobre nasadený na zadku, stredne dlhý, nesený v miernom prehnutí šabľovite hore. Srsť hladká a hustá. Farba trikolóra čierna-trieslová-biela, bikolóra. Veľkosť: Výška v kohútiku 60-69 cm, váha 30-35 kg.

 

Charakteristika: Mimoriadne rýchly, mocný a vytrvalý poľovný pes. Pretože ho od nepamäti chovali vo svorkách, je nezvyčajne znášanlivý, voči ľuďom a psom mierny, ale trochu nezávislý a tvrdohlavý.

 

Zvláštne nároky: Má mimoriadne vyvinutý poľovný pud, nerád sa podrobuje výcviku na poslušnosť. Potrebuje veľa pohybu.

Využitie: Poľovný pes používaný pri štvaniciach.

Nemecká doga

Originálny názov plemena : Deutsche Dogge

Krajina pôvodu : Nemecko

Doba vzniku : 16. storočie

Pôvodné využitie : Lovecký pes; strážny pes; spoločník

Dnešné využitie : Spoločník

Priemerná dĺžka života : 10 - 12 rokov

Hmotnosť : 46 - 56 kg

História
Za predkov nemeckej dogy sa dajú považovať veľké európske psy, ktoré sa používali ku štvaniciam a zúčastnili sa v 16. a 17. storočí panských honov. Tieto psy boli veľmi oceňované ako na anglických kráľovských dvoroch, tak i u nemeckých kniežat. Boli s obľubou využívaný i ako spoločníci alebo strážcovia. Psy, ktoré žili spolu s ľuďmi v obytných miestnostiach, a robili im spoločnosť, nosili zlaté obojky, a psy, ktorý pôsobili ako telesná stráž nosili obojky strieborné. Psy, ktoré boli používané ku štvaniciam nosili krycie panciere a široké obojky s ostňami. Držanie týchto psov patrilo k privilégiám šľachty. Šľachtenie v tej dobe neprebiehalo nijako cieľavedome, a tieto psy boli krížený s ďalšími psími plemenami, medzi nich patril aj chrt. V dobe, keď sa začali k loveniu používať strelné zbrane stavy týchto psov značne poklesli, a na začiatku 19. storočia bola taktiež zrušená šľachtická výsada držania týchto psov. Postupne sa rozšírili i medzi chudobný ľud, a boli požívaný napríklad mäsiarov na ťahanie. Tým sa čiastočne zmenil aj typ, pretože k tomu bolo potrebné silných a ťažkých psov.

Srsť a farba srsti
Srsť je veľmi krátka a hustá, priliehajúca. Dogy sa vyskytujú vo farbe žíhanej, a to od jasne žltej až po tmavú červenožltú, vždy s čiernym žíhaním; škvrnité, keď základná farba je biela s nepravidelnými, ale po tele rovnomerne rozloženými, čiernymi alebo šedými škvrnami. Dogy taktiež môžu byť jednofarebné, a to žlté alebo šedé v rôznych odtieňoch alebo čiernej.

Vzťah k deťom
K deťom má tento pes veľmi dobrý a priateľský vzťah, ale je nutné už od mladosti psa tento vzťah pestovať. Malé deti, rovnako ako mladý psy sa môžu ku svojmu okoliu chovať bezohľadne, preto je pri kontaktu detí so psom vždy potreba dozoru dospelých osôb.

Dôvetok pre budúcich majiteľov
Tento ušľachtilý, elegantný a mohutný pes býva nazývaný Apollom medzi psími rasami. Poskytnete mu odpovedajúce podmienky k jeho spokojnému životu, venujte mu veľa času, pozornosti a lásky, doga sa vám odmení nie len svojím nádherným zdravým vzhľadom, ale taktiež oddanosťou a nežnosťou.

Nemecky OVCIAK

Originálny názov plemena : Deutscher schäferhund

Krajina pôvodu : Nemecko

Doba vzniku : 19. storočie

Pôvodné využitie : Ovčiarsky pes

Dnešné využitie : Služobný pes, spoločník, sprievodca

Priemerná dĺžka života : 12-13 rokov

Hmotnosť : 34-43 kg

Výška : 55-66 cm

História
Toto plemeno vzniklo v 80. rokoch 19. storočia v Nemecku. V rôznych krajoch Nemecka bol používaný k paseniu oviec, v severnom a strednom Nemecku sa vyskytoval v nízkej, robustnej forme a v južnom Nemecku bola obľúbená vyššia, štíhlejšia forma tohoto psa. Dnešný nemecký ovčiak vznikol pravdepodobne spojením týchto svojich rázov. Behom prvej svetovej vojny preukázal v nemeckej armáde svoje jedinečné vlastnosti a schopnosti, potom bol dovezený aj do USA a Veľkej Británie. Od tej doby jeho popularita stúpala, a stal sa miláčikom všetkých chovateľov. Vo väčšine krajín sa dnes chová ako všestranný pracovný pes

 Srsť a farba srsti
Srsť sa skladá z dvoch vrstiev, hustej, jemnejšej podsady a rovnej, tvrdej, priliehajúcej a čo možno najhustejšej krycej srsti. Farba srsti je čierna s trieslovými alebo šedými odznakmi, môže byť tiež jednofarebná čierna, jednofarebná šedá alebo šedá s hnedými alebo svetlejšími odznakmi

 Vzťah k deťom
Dobre vychovaný pes má k deťom veľmi dobrý, priateľský vzťah. Deti však musia tolerovať potreby psa a nerušiť ho napr. pri odpočinku alebo pri kŕmení. Pri styku s cudzími deťmi je však, ako aj u iných psov, nutný dohľad dospelej osoby, rovnako ako pri styku s veľmi malými deťmi.

Dôvetok pre budúcich majiteľov
Pokiaľ tomuto psovi venujete lásku, čas, trpezlivosť a starostlivý výcvik, váš život s ním bude veľmi radostný a plný priateľstva a porozumenia. Z tohoto priateľstva budete mať obrovské potešenie nielen vy, ale aj váš pes.

Zlatý retriever

 Originálny názov plemena : Golden retriever

Krajina pôvodu : Veľká Británia

Doba vzniku : 19. storočie

Pôvodné využitie : Aportovanie zveri

Dnešné využitie : Spoločník, záchranársky a vodiaci pes, canisterapia

Priemerná dĺžka života : 13 - 15 rokov

Hmotnosť : 27 – 37 kg

Výška : Pes: 56 - 61 cm Fena: 51 - 56 cm

História
O prapôvode plemena koluje veľa historiek, ale isté je, že pôvod všetkých plemien retrívera leží v Newfoundlandu. Tunajšie psy boli výdatní pomocníci miestnym rybárov pri lovení, kde im neúnavne pomáhali ťahať laná lodí alebo vypadnuté ryby zo sietí, a to i pri veľmi nepriaznivom počasí. Preto britský námorníci priviezli niekoľko týchto psov do Anglicka. Čistokrvný chov tohoto plemena začína v druhej polovici 19. storočia, kedy lord z Tweedmounthu skrížil žltosrstého wavy coated retrívera s fenou dnes už neexistujúceho tweed water španiela. V nasledujúcich 20-tich rokoch boli tieto psy krížené nie len s ďalšími Wavy-coated-retrívermi a Tweed-water-španielmi, ale taktiež s írskymi setrami bladhoundy. Postupne sa z týchto spojení vyvíjal pes s veľmi ľúbivým vzhľadom a špecifickými vlastnosťami pre náročnú "prácu po výstrele". Ako plemeno bol zlatý retríver uznaný v roku 1913.

 Srsť a farba srsti
Srsť je hladká alebo mierne zvlnená s nepremokavou podsadou. Sfarbenie srsti je v rôznych odtieňoch zlatej alebo krémovej, neprípustné je červené alebo mahagónové sfarbenie srsti. Biela farba je prípustná iba v malej miere na hrudi. S pribúdajúcim vekom psa sa môže srsť stávať svetlejšou.

 Vzťah k deťom
Pre svoju absolútne neagresívnu a mimoriadne priateľskú povahu je zlatý retríver považovaný za jedno z najvhodnejších plemien k deťom.

Výchova
Pretože je toto plemeno veľmi učenlivé, jeho výchova nie je príliš zložitá. Veľmi rýchlo a ľahko zvláda výcvik poslušnosti. Pre jeho veľmi citlivú povahu by sa nemalo používať pri výcviku žiadne násilie či iná nevhodná metóda ! Výcvik však musí byť prevedený dôsledne, ako u iných plemien psov.