Afgánsky chrt

Originálny názov plemena : Afghan Hound

Krajina pôvodu : Afganistan

Doba vzniku : Starovek

Pôvodné využitie : Lov drobnej aj veľkej zveri

Dnešné využitie : Spoločník, závodný pes

Priemerná dĺžka života : 12 - 14 rokov

Hmotnosť : 23 - 27 kg

Výška : Feny: 63 - 69 cm Psy: 68 - 74 cm      

                 História
Toto plemeno pochádza z Afganistanu, a podľa archeologických nálezov sa dá súdiť, že je jedným z najstarších plemien, a možno najstarším plemenom vôbec. Ako dôkaz poslúžia napríklad jaskynné kresby, ktoré pochádzajú z obdobia 3000 rokov pred n. l. Pre svoju vytrvalosť a rýchlosť bol používaný ako lovec vlkov, líšiek a vysokej zvery. V Afganistane existuje viacej variácií týchto psov, z nich najznámejší je ghazni, horský typ, ktorý je viacej osrstený a nížinný typ, bell murray. Dnešný afganský chrt je pravdepodobne zmiešaninou obidvoch typov. Do Veľkej Británie sa dostal koncom 19. storočia, kde bol začiatok jeho šľachtenia pre krásny vzhľad, a Veľká Británie má dodnes nad týmto plemenom patronát. V európskej civilizácii už afganský chrt neplní svoje pôvodné poslanie, je mu tu prisúdená nová roľa spoločníka a lahodí oku na závodných dráhach pri chrtích dostihoch   

               Všeobecný vzhľad
Afgánsky chrt je dôstojne vyzerajúci pes s hrdo nesenou, dlhou hlavou. Ňufák je čierny, u svetlých psov môže mať sfarbenie pečeňové. Oči sú uložené mierne šikmo, majú takmer trojuholníkovitý tvar a sú tmavé alebo zlaté. Uši sú dlhé, zvesené, tesne priliehajúce k hlave, a sú pokryté dlhou, hodvábnou srsťou. Dobre osvalené telo je vysoké, stredne dlhé, s rovným chrbtom a rovnými, krátkymi bedrami. Chvost je nasadený nízko, je stredne dlhý, na konci zatočený a pri pohybu je nesený vysoko. 

         Srsť a farba srsti
bSrsť je veľmi dlhá a hodvábna, s výnimkou chrbtu a tvári, kde je srsť krátka, veľmi hustá a priliehavá. Sfarbenie srsti je prípustné akejkoľvek, afgansky chrt sa však najčastejšie vyskytuje vo farbe červenej alebo rôznych odtieňoch éžovej, často s tmavou maskou na tvári

Vzťah k deťom
K deťom sa chová pekne, ale nemá príliš rád ich zabávanie a krik, preto je vhodnejší do rodiny s odrastenejšími deťmi, ktoré ho budú rešpektovať.

Výchova
Afgánsky chrt nie je vhodným plemenom pre človeka, ktorý nemá žiadne skúsenosti s chovom a výcvikom psov. Je to sebaistý a tvrdohlavý pes, jeho výchova nie je jednoduchá, je ťažko ovládateľný a nikdy nebude perfektne poslúchať. Jeho výchova vyžaduje veľa trpezlivosti a dôslednosti, na vynucovanie reaguje podráždením, pokiaľ je však vychovávaný pevnou rukou, ale s citom a porozumením, môže sa hocičomu naučiť

Starostlivosť
Starostlivosť o jeho nádhernú, dlhú srsť je náročná a nákladná. Dôkladné prečesávanie pramienku po pramienku je nutné najmenej dvakrát do týždňa. K rozčesávaniu používajte kovový mäkký hrebeň. Polepenú srsť najskôr rozdeľte prstami, až potom rozčešte. Za dva mesiace by sa mal pes vykúpať pri použití kvalitného šampónu, ktorý nevysušuje kožu. Venujte pozornosť taktiež čistote okolo očí, čistote uší a zubov. V prípade, že vo vnútornom zvukovode sú nečistoty, je potrebné ucho vyčistiť. Pokiaľ sa na zuboch objaví zubný kameň, je potrebné ho odstrániť. pazúriky psa udržujte krátke.

Dôvetok pre budúcich majiteľov
Pokiaľ nemáte žiadne skúsenosti s výchovou a výcvikom psov, alebo čas či chuť starať sa o srsť tohoto psa, nezaobstarávajte si afganského chrta. Ten prinesie uspokojenie a radosť len naozajstným milovníkom tohoto plemena, ktorý sa o neho budú starať s láskou, a pochopia jeho zložitú psiu povahu.

Anglický buldog
 

História
Pravdepodobnými predkami buldoga sú silné ázijské psy, ako je tibetská doga, asýrsky a babylonský vojnový pes a pes molosský. Tieto psy boli rímskymi vojakmi používaní k stráženiu vojenských táborov. Rozpadom rímskeho impéria sa však stopy po buldogoch na dlhé storočia strácajú. Medzi 13. a 18. storočím boli v Anglicku veľmi obľúbené zápasy s býkmi, tzv. „bull-baiting“, ku ktorému boli tieto psy cvičené. Temperament tohoto pradávneho buldoga sa však od dnešného podstatne líšil. V roku 1778 bolo poriadanie týchto zápasov vojvodov z Devonshiru zrušené. I naďalej však boli buldogy používané k zápasom s inými zvieratami, ako napr. s medveďmi, a i tieto sa tešili veľkej obľube. Na prelome 18. a 19. storočia, potom čo vymizli i tieto zápasy, nastalo postupné premieňanie tohoto zúrivého bojovníka v rodinného psa. Ako samostatné plemeno bol buldog prvý krát predvedený na výstave v roku 1859 v Birminghame. V roku 1865 bol v Londýne prijatý prvý štandard tohto plemena. Počas druhej svetovej vojny bola populácia buldogov veľmi znížená, a plemeno sa začalo opäť rozrastať až po jej ukončení. Plemeno sa rozšírilo i do Ameriky a ďalších krajín a neustále vzrastá jeho obľuba a zlepšuje sa tiež kvalita chovaných psov.

Srsť a farba srsti
Srsť je krátka, priľahlá a hladká, je tvrdá, ale nie drôtovitá. Sfarbenie srsti je jednotné alebo jednotné s tmavou maskou. Jednotné sfarbenie by malo byť svietivé a čisté, a je buď žíhané, t.j. červené s odtieňmi červenej, plavej hrdzavej a pod., bielej alebo strakatej, tj. kombinácia bielej s niektorou z vyššie uvedených farieb. Veľmi nežiadúce je čierne a čiernotrieslové sfarbenie srsti.

Vzťah k deťom
Buldog vyniká veľkou láskou k deťom. Rád sa s nimi hrá, a vie odhadnúť, ako sa má chovať k malému dieťaťu i k dieťaťu odrastenejšiemu. Nie je ho však možné pokladať za hračku pre dieťa. Detské hry môžu byť divoké, a pokiaľ sa pri nich rozdivočí i pes, môže dôjsť v zápalu hry, bez zlého úmyslu, k nejakej nepríjemnosti. Preto pri hrách malých detí s týmto psom by mal vždy dohliadať dospelý človek.

Výchova
Ako každý iný pes potrebuje i buldog trpezlivý a dôsledný výcvik. S výcvikom je dobré začať od šteňaťa, od chvíle, kedy si ho priveziete domov. Výcvik v neskoršom veku je síce možný, ale predpokladá veľkú trpezlivosť, pretože pes sa už bude učiť pomalšie. Dobré je prihlásiť sa so psom do kynologického klubu, kde sa pes naučí dobrému chovaniu, a vy sa naučíte mu porozumieť. Každý pes pri výchove reaguje na lásku, láskavosť a poučenie. Začnite teda čo najskôr s výcvikom poslušnosti, ktorý by mal byť nielen dôsledný, ale tiež veľmi trpezlivý, s láskavým a spravodlivým prístupom, a psa by mal tiež baviť.

Starostlivosť
Starostlivosti o srsť tohto psa sa stačí venovať päť minút denne. Hrebeň z prírodných vlákien alebo rukavice účinne odstránia odumretú a uvoľnenú srsť. Česaním tiež stimulujeme prirodzené premasťovanie srsti a dodávame jej lesk a zdravý vzhľad. Zvukovod psa udržujte v čistote a pazúriky krátke. Venujte tiež zvýšenú starostlivosť jeho vráskam na tvári. V záhyboch môžu byť nečistoty, a spôsobiť tak zápal. Preto psovi denne čistite tvár handričkou, namočenou v teplej vode. Okolie očí môžete otierať tampónom, navlhčeným bórovou vodou.

Barzoj

Původ

Vznik plemene můžeme datovat na 16. století. Původně byli využíváni ke štvaní zvěře na delší vzdálenost, což se výborně osvědčovalo na rovných a rozlehlých stepích Ruska. Jejich osrstění bylo rovněž přizpůsobeno místním nepříznivým klimatickým podmínkám.
Barzoj se používal při lovu zajíců, lišek, jelenů a hlavně na lov vlka. Ne nadarmo se mu říkalo ruský vlkodav.

Barzoje ovládali zkušení lovci, kteří seděli na koních a psy měli na dlouhých vodítkách, na kterých byli vždycky tři barzojové (dva psi a jedna fena). Psi k sobě ladili nejen výškou, ale i barvou. Jezdci na koních se přiblížili k lesu, kde se vlci vyskytovali a pustili honiče. Tito psi vyhnali vlky na volnou širokou pláň a jezdec na koni pustil své barzoje. Dva z nich vlka dohonili, povalili na zem a pevně stiskli za ušima. Třetí barzoj držel vlka pod krkem, dokud nepřijel lovec a vlka nespoutal.
U šlechty byli barzojové velmi vysoce ceněni. Neprodávali se - jiný šlechtic mohl barzoje dostat jen darem. Proto se šlechta předháněla v pořádání lovů, aby mohla předvést své psy.

Chov

Barzoje lze chovat jak na zahradě, tak i v panelákovém bytě. Výhodou je, že nemá typický psí pach, který je u většiny (zvláště velkých) plemen výrazný. Nepotřebuje denně 10km procházky nebo běhání u kola či túry, velmi rád lenoší a je to velký spáč. Bohatě mu postačují delší procházky, kde může běhat na volno, nejlépe s ostatními psy. Je sprinter - dokáže vyvinout velkou rychlost, ale na kratší vzdálenosti. Po výkonu se rychle unaví. Ideálním vybitím energie pro barzoje je coursing nebo psí dostih. Srst barzoje nevyžaduje náročnou úpravu, postačí pravidelné vyčesávání

Chovatelské potřeby

Potřeby nutné k chovu tohoto psa se nijak neliší od klasických pomůcek pro ostatní psy. Zde jsou uvedeny jen drobné odlišnosti, které Vám ulehčí výběr.

obojek - ideální je speciální pro chrty s rozšířením. Naprosto nevhodné jsou řetízkové, ostnaté nebo příliš úzké obojkynáhubek - pro coursing a dostih se vyrábějí speciální odlehčené náhubky pro chrty, které jim nijak nevadí při běhánímisky - jelikož jde o velké plemeno, ideální je již od štěněte pořídit stojan s nerez miskami. Pokud jsou misky položené na zemi, pes bude mít problémy se k nim sehnout a bude muset krčit nohy.

Zdravotní stav

Barzoj nemá žádné negativní zdravotní predispozice. Jedná se o velké plemeno, takže největším problémem je zajištění správné a plnohodnotné výživy. Růst psa je ukončen kolem 18 měsíce. Do této doby by se pes neměl přetěžovat (zdolávat denně pěšky několik pater, extrémní túry, běh u kola atd.). Coursing i dostihy by se měly začít provozovat až od 18 měsíce, kdy je vývoj kostí a kloubů již ukončen. Po nakrmení by měl být pes min. 1 hodinu v klidu, aby nedošlo k torzi žaludku. Nejčastější návštěvy vet. ordinací souvisí s pohybovým aparátem (vyvrtnutí, pohmoždění, zlomeniny nohou).

Barzoj se dožívá průměrně 11-13 let.

Bernardín


Originálny názov plemena : St. Bernardshund

Krajina pôvodu : Švajčiarsko

Doba vzniku : Stredovek

Pôvodné využitie : Ťažný pes, spoločník

Dnešné využitie : Spoločník

Priemerná dĺžka života : 9-11 rokov

Hmotnosť : 50-91 kg

História
Už v sedemnástom storočí bolo známe, že mnísi v augustiniánskom kláštore sv. Bernarda vo Švajčiarsku chovajú mohutné strážne psy, ktoré často používajú na vyhľadávanie a záchranu pútnikov pred vyčerpaním a zamrznutím, ktorí zablúdili v snehových búrkach. Najslávnejší z týchto psov sa volal Barry. V rokoch 1800 až 1812 zachránil asi štyridsať ľudí pred istou smrťou. Predkami týchto psov, boli silné dogovité psy, ktoré sa používali na stráženie stád. Názov plemena sa začal používať v roku 1865. Bernardín mal srsť krátku, aby sa však zabránilo nepriaznivým účinkom príbuzenskej plemenitby, krížili sa s newfoundlandskými psami výsledkom

Srsť a farba srsti
Srsť je tvrdá, hustá, hladko priliehajúca. U dlhosrstej formy je srsť jemná, stredne dlhá, hladká alebo mierne zvlnená, nie však kučeravá alebo skrútená. Sfarbenie srsti u oboch formách je oranžové, mahagónovo pruhované, červeno pruhované, vždy s bielymi fľakmi na hlave, nohách a na končeku chvosta, alebo biele s fľakmi vyššie uvedených farieb.

Vzťah k deťom
Dobre vedený pes je deťom výborným kamarátom a ochrancom. K prejavom detí býva pomerne tolerantný. Pretože ide o veľkého psa, nemal by zostávať s malými deťmi sám, Deťom je nutné včas vysvetliť, že pes je živá bytosť, ktorá má tiež svoje potreby a naučiť ich správnemu prístupu, rovnako tak je potrebné usmerňovať chovanie psa k deťom

Starostlivosť
Srsť tohto psa si vyžaduje pravidelné česanie, ktoré je nutné k odstráneniu uvoľnenej srsti, k odstráneniu prachu a lupín. Psa kúpte len v prípade nutnosti, a používajte pri tom len kvalitný šampón, určený pre psy, nikdy nepoužívajte prostriedky pre umývanie vlasov. Uši psa udržujte čisté, pazúriky krátke. Dôležitá je taktiež starostlivosť o oči. Pravidlom by sa tiež

Dôvetok pre budúcich majiteľov
Ak sa rozhodnete pre tohto dobrosrdečného psa s inteligentným výrazom a venujete mu lásku, čas a trpezlivosť, bude váš život sním radostný, plný priateľstva a porozumenia.

CLUMBERSKÝ ŠPANIEL

Pôvod: Údajne už v 18. storočí jeho predchodcov čistokrvne choval vojvoda z Newcastlu na zámku Clumber, kde sa vraj dostali z Francúzska. Typický ťarbavý zjav je výsledkom prikríženia bladhaunda, baseta a bernardína.

Popis: Stredne veľký, ale mimoriadne mohutný, mocný pes. Hlava masívna, hranatá, stredne dlhá, s výrazným stopom a s ťažkým ňucháčom. Oči jasné, tmavojantárové, trochu zapadnuté, s čiastočne viditeľnou sliznicou. Uši veľké, v tvare hroznového listu, pokryté jemnou rovnou srsťou, krk mocný a primerane dlhý. Telo dlhé, ťažké, nízke, s hlbokým hrudníkom a s rovným, širokým chrbtom. Nohy hrubé, svalnaté, s veľkými guľatými labami. Chvost nízko nasadený, nesený v rovine chrbta. Srsť hustá, hodvábna, rovná a priliehajúca

Charakteristika: Pokojný, vyrovnaný pes, pôsobiaci až flegmatickým dojmom. V prejavoi: ch zdržanlivý, tichý, v zásade priateľský. Pri práci pomalší, ale vytrvalý.

Vyuzitie: 

 Poľovný pes, používaný na sledovanie a aportovanie, najmä v ťažko priestupných, barinatých terénoch. Pokojný spoločník.

 

Čau-čau
 

Originálny názov plemena : Chow chow

Krajina pôvodu : Čína

Doba vzniku : Starovek

Pôvodné využitie : Lovec, strážca, ťahanie vozíkov

Dnešné využitie : Spoločník

Priemerná dĺžka života : 14 - 15 rokov

Hmotnosť : Pes: 23 - 30 kg Fena: 20 - 27 kg

Výška : Pes: 48 - 56 cm Fena: 46 - 51 cm

História
Nálezy starých hlinených figúrok svedčia o tom, že história čau čau siaha až do ďalekej doby pred naším letopočtom. Nie je však z cela jasné, odkiaľ plemeno pochádza. Jedny tvrdia, že je to starobylé čínske plemeno, existuje však i názor, že sa čau čau do Číny dostal ako vojnový pes Tatárov a Mongolov. Isté však je, že bol kedysi v Číne veľmi rozšírený. Jeho domovinou je pravdepodobne územie, ktoré siaha od polárneho kruhu k juhu cez celú Čínu. Bol chovaný na dvore čínskeho cisára Ling Ti, kde bol používaný k ochrane paláca a k loveniu. Čau čau-ovia boli taktiež chovaný v budhistických lámskych kláštoroch, kde boli vyšľachtené legendárne modré psy.

Srsť a farba srsti
Srsť je hustá, rovná a odstáva od tela. Skladá sa z tvrdej krycej srsti a jemnej, vlne pripomínajúcej podsady. Najdlhšia je srsť okolo krku, kde tvorí límec podobný levovej hrive. U krátkosrstej varianty psa je srsť po celom tele krátka. Sfarbenie srsti je červené, čierne, modré, krémové, škoricové alebo biele.

Vzťah k deťom
Pokiaľ sa čau čau zoznámi s deťmi v mladom veku, tak pre ne môže byť ideálnym spoločníkom i ochrancom. Je však nevyhnutné, aby deti vedeli, ako sa majú k psovi chovať, a ako s ním zachádzať

Strážne využitie
Svoje teritórium si čau čau dokáže veľmi dobre ochrániť a rozpozná, kto prichádza s dobrými či zlými úmyslami. Nie je to však v žiadnom prípade pes, ktorého by bolo vhodné uviazať u búdy ako strážcu

Dôvetok pre budúcich majiteľov
S čau čau môže prežiť skvelý život len ten, kto je ochotný akceptovať jeho zvláštnu povahu a pochopiť ho. Nepotrebuje fyzicky zdatného pána a športové aktivity, ale človeka, ktorý sa mu bude venovať s láskou a porozumením.

 

Dalmatín

Originálny názov plemena : Dalmatinac

Krajina pôvodu : Balkán, India

Doba vzniku : Stredovek

Pôvodné využitie : Poľovný pes, kočiarový pes

Dnešné využitie : Spoločník

Priemerná dĺžka života : 12-14 rokov

Hmotnosť : 23-25 kg

Výška : 50-61 cm

História
Presný pôvod tohoto plemena nie je známy. Ako národné plemeno bol prisúdený Juhoslávii, ale pravdepodobne pochádza z Indie, a cez Balkán sa rozšíril do celé Európy. Isté je, že história tohoto psa je veľmi dlhá, čo dokazujú napríklad maľby na hrobkách egyptských faraónov, kde sú vyobrazené psy, podobné dalmatínom. Tohoto psa možno vidieť aj na maľbách talianskych maliarov zo 16. storočia. Pôvodne bol využívaný ako poľovný a ovčiarsky pes. V dobách pred vynálezom automobilu bol veľmi obľúbený anglickou šľachtou a slúžil ako elegantný sprievod jazdcov na koni a kočiarov. V 19. storočí ho používali hasiči ku stráženiu a ovládaniu koní, ťahajúcich striekačku. Jeho prvý štandard bol zostavený v roku 1882 a v roku 1890 bol oficiálne zapísaný. Dnes dalmatín slúži výhradne ako spoločník.

Srsť a farba srsti
Srsť je krátka, hladká, lesklá a jemná. Základnou farbou je vždy biela, čierne alebo hnedé bodky by nemali splývať, mali by byť dobre oddelené, guľaté, a ich ideálna veľkosť je v priemere 2 až 3 cm. Na hlave, chvoste a na končatinách sú žiadúce bodky menšie než na zbytku tela.

Vzťah k deťom
Dalmatín by mal prísť do rodiny s deťmi starými 3-4 roky. Šteňa sa musí naučiť, aby sa nechovalo k deťom hrubo, priebeh jeho hier môže byť niekedy príliš búrlivý. Rovnako tak deti by si mali osvojiť niektoré pravidlá pri styku so psom. Pokiaľ sa budú navzájom rešpektovať, stanú sa z nich veľkí kamaráti. Väčšie deti sa už môžu podieľať aj na výchove psa.

Starostlivosť
Starostlivosť o jeho krátku srsť je ľahká, pomerne málo pĺzne, a v tomto období postačí odstraňovanie uvoľnených chlpov pomocou gumovej rukavice alebo kartáča. Uši sa musia psovi udržovať čisté, najlepšie pomocou handričky s detským olejčekom. Zdravé zuby si pes udrží , pokiaľ dostáva vhodné kŕmenie, pokiaľ sa objaví zubný kameň, mal by byť odstránený. Pazúriky je treba kontrolovať, aby boli krátke, suché a popraskané vankúšiky na tlapkách ošetrujeme

Dôvetok pre budúcich majiteľov
Pre športovo založeného človeka bude tento atraktívny pes ideálnym sprievodom pri všetkých aktivitách. Venujte mu mnoho lásky a času, a bude vám oddaným a prítulným kamarátom a inteligentným a elegantným priateľom.